Cirkvi

Dôležitou súčasťou života občanov obce je ich duchovný život. Vyšná Pisaná bola stáročia filiálkou gréckokatolíckej farnosti v Nižnej Pisanej. Matrika narodených, zosnulých a zosobášených tu bola vedená už od roku 1752. V ŠOBA v Prešove je zachovaná len matrika farnosti z rokov 1860 – 1862 ; 1866; 1867; 1869; 1875 – 1892 a 1895 ; ostatné časti boli zničené vojnovými udalosťami.

 

Zaujímavý je údaj zo schematizmu z roku 1806. Sledovala sa v nej účasť veriacich na spovedi. Podľa neho zo 151 veriacich z obci sa malo spovedať 108 veriacich a 43 sa nemohlo ešte spovedať ( deti do prvej spovede ). Roku 1805 žilo v obci 23 sobášených manželských domácnosti. Neuskutočnil sa tu ani jeden sobáš, pokrstených bolo 9 detí a boli 4 pohreby.

Po Prešovskom sobore v roku 1950 prešli všetci obyvatelia obce k pravoslávnemu vierovyznaniu. Po obnovení činnosti gréckokatolíckej cirkvi v roku 1968 sa časť obyvateľov obce opäť k nej prihlásila.

Vo Vyšnej Pisanej gréckokatolícka cerkov zasvätená Zosnutiu ( Uspeniju ) Presvätej Bohorodičky bola postavená v roku 1909. Dovtedy sa v obci nachádzala iba drevená kaplnka postavená na cintoríne. Počas druhej svetovej vojny bola poškodená a po vojne opravená svojpomocne. Jej väčšia rekonštrukcia a prístavba bola zrealizovaná v roku 1965.

Ako cirkevná obec je Vyšná Pisaná filiálkou pravoslávnej farnosti v Kružľovej.