Staršie dejiny

Obec Vyšná Pisaná patrí medzi najmladšie dediny na panstve Makovica a bola založená v poslednej vlne vzniku trvalých sídlisk v jeho lesnatej, severovýchodnej časti v druhej polovici 16.storočia.

Najstaršia správa o nej je v daňovom súpise Regestrum domorum et taxarum nobilium et rectificationum comitatus Saaros z roku 1600 ( MOL E158, A2655, s.328 ). Tento sa od predchádzajúcich, ale aj väčšiny nasledujúcich líši tým, že uvádza počty zdanených domov.

 

Z obsahu správy o 19 nových dedinách na panstve vyplýva, že vo Vyšnej Pisanej si sedliaci iba nedávno postavili obydlia a v tom čase si ešte budovali hospodárstva a kultivovali pozemky na polia a lúky. Jej prví obyvatelia ešte neboli povinní platiť daň kráľovi.

Obec vybudovali obyvatelia užívajúci zákupné právo na čele s dedičným richtárom – šoltýsom a zapísali ju ako Felsö Pisana. Patrila k rusínskym dedinám na panstve Makovica. Roku 1600 tu stálo päť domov sedliakov a nepochybne aj dom šoltýskej domácnosti.

Vzhľadom na možný počet rokov lehoty, teda aj oslobodenia od platenia daní pre prvých osadníkov, môžeme predpokladať, že tunajšia obec vznikla až v posledných dvoch desaťročiach 16.storoči. Historik prof. F. Uličný dokonca predpokladá, že Vyšnú Pisanú založili práve poddaní z Nižnej Pisanej, o čom podľa jeho úvahy svedčí spoločné vlastné meno ich názvu.

V neskorších obdobiach sa stretávame ešte s týmito obmenami názvu obce: Felsö Piszana (r.1618), Wisna Pisana (1773), Felschö – Piszana (1786), Horní Písaná (1808), Visnya Piszana (1838), Ober-Piszana (1850), Felsö Piszána (1869), Felsöpiszána (1900), Felsöhímes (1910), Vyšnia Pisana (1921), Vyšná Pisaná (1950).

Zaujímavý je preklad vlastného mena Pisaná do maďarčiny v rámci pomaďarčovania nemaďarských názvov obcí zo začiatku 20.storočia, a  to ako hímes (čítaj hímeš), čo v preklade znamená veľkonočná kraslica, či nárečovo pisanka. Obec bola naozaj známa vtedy tým, že sa tu zdobili prekrásne kraslice batikovaním - špendlíkom.

Všetci obyvatelia obce sa spočiatku zaoberali výrobou šindľov.

Vzhľadom na prírodné podmienky chotára a možnosti jeho roľníckeho využitia bola Vyšná Pisaná zaradená do štvrtej, najhoršej bonitnej triedy ( Kapišová do druhej). Vo Vyšnej Pisanej bol urbár prijatý 19.marca 1773.

Od roku 1850 došlo k reorganizácii verejnej správy, v rámci ktorej vznikli ako najnižšie verejnosprávne inštitúcie služnovské úrady ( okresy ). Vyšná Pisaná patrila pod služnovský okres Svidník ( Szvidnik ). Tento bol v roku 1861 premenovaný na Makovický, podľa názvu do roku 1850. Od roku 1908 boli služnovské okresy opäť pomenované podľa sídla okresu ( Vyšný Svidník – Felsövízköz ).

Obec riadila samospráva na čele s richtárom, ktorý mal najväčšie práva a povinnosti. Bol zodpovedný za dodžiavanie zákonov a nariadení, vyberanie daní, staral sa o ochranu pred požiarmi, čistotu obce, studní, riešil bežné problémy občanov a opatroval obecnú pečať.

Najstarší symbol obce je známy z roku 1787. Na prelome storočí bola Vyšná Pisaná chudobná roľnícka dedina. Neúrodná pôda chotára, zaostalý systém hospodárenia na nej, primitívna poľnohospodárska technika a málo výnosné druhy poľnohospodárskych plodín určovali nízku životnú úroveň, biedne podmienky bývania, skromnú stravu i chudobné oblečenie jej obyvateľov.

Bývanie bolo na veľmi nízkej úrovni. Domy boli drevené s podlahou z ubitej žltej hliny. Strechy boli prikryté slamou. Kuchyňa ( kuchňa ) slúžila  ako jedáleň i spálňa a v tuhej zime do nej vnášali i mláďatá hospodárskych zvierat a hydinu. S tým súvisela aj nízka úroveň hygieny, čo podporovalo šírenie rôznych chorôb a epidémií.